Preklad článku „Ako sa vyhnúť chybám vo svete WoD„ prevzatého z internetu veľmi výstižne a stručne popisuje časté chyby, ktoré hráči, skrze dopady dnešnej spoločnosti, robia pri chápaní a hraní sveta World of Darkness. Poskytuje tiež pohľad a návod na to, ako sa takým chybám možno vyhnúť, a podáva k nim rady na ich elimináciu a to v takom nastavení, ktoré následne v hre prinesie spestrenie, kvalitnejšie precítenie a v neposlednej rade súhru s nastaveným systémom sveta.

Po rokoch práce a stretávaní sa s takmer pandemickou neschopnosťou hráčov vyjadriť slovami, v akom svete upíri žijú, ma napadlo, že je to vlastne kvôli tomu, že náš ľudský a „náš„ upírí, hráčsky svet sa veľmi odlišujú. Pre tých z nás, ktorí sú zbehlí v oblastiach historických pozadí sociálnych systémov a vlád, sa pochopenie princípov tejto hry javí ako malina, ale priemerný Janko Hraško moderného sveta to vníma ako jahodu. Inými slovami priemerný hráč je mnohokrát dosť mimo a má mylnú predstavu o tom ako by to mohlo fungovať. Našťastie v nasledujúcich vetách budú popísané paralelne rozdiely medzi oboma systémami. Ľudským a upírím. Mali by slúžiť ako vodítko pre hráčov, na prevenciu proti nedorozumeniam a ako pomoc pri realizovaní hry ich postáv v hre.

Mylná predstava 1: Toto je slobodná zem!

Veľmi veľa ľudí toto prenáša aj do hry samotnej – osobné práva a slobody postavy. Po prechode do nového milénia sa tak vryli do nášho podvedomia, že už nad nimi ani nerozmýšľame a neuvedomujeme si, že aj naša hra vlastnej postavy je podľa toho zmanipulovaná. Právo hovoriť voľne a slobodne, kedy sa nám zachce, byť považovaný za osobnosť a v podstate unikátnu a cenenú individualitu a takmer istota v tom, že máme slobodu rozhodovania, sú bez akejkoľvek diskusie!

Pravda vo svete upírov 1: Toto je moja zem! Vládne zriadenie je fašistická monarchistická diktatúra!

Fašizmus je politický systém založený na veľmi silnom vodcovi, štátnej kontrole a extrémnej hrdosti na príslušnosť ku krajine a rase. Samozrejme, politická opozícia tu nie je možná.
Monarchia je krajina, ktorá má kráľa, alebo kráľovnú.
Diktátor je niekto, kto má kompletnú moc v krajine, hlavne ak je moc dosiahnutá pomocou sily.
Zabudnite na nejaké osobné práva a slobody, pokiaľ sa nachádzate vo svete upírov. Jedinou výnimkou je liberálna interpretácia šiestich tradícií. A aj tie môžu byť kedykoľvek zrušené vašim nadriadeným podľa jeho svojvôle. Celý systém je založený silnými jedincami a podporuje silných na úkor slabých.

Mylná predstava 2: Etiketa je voliteľný predmet! Nemusím ju dodržiavať.

V modernej ľudskej spoločnosti schopnosť byť drsný a sociálne neakceptovaný je nešťastným vedľajším produktom mylnej predstavy 1 popísanej vyššie. Ľudia môžu povedať hocičo a hocikomu v rámci zákona, ktorý nemá v podstate nič so sociálnymi konvenciami. Naša spoločnosť si sama seba váži v tom, že zákonom odmieta definovať hocaký mysliteľský smer, správanie alebo konanie. Aj to je príčinou prečo moderná spoločnosť v mnohých oblastiach pokrivkáva. Ale je to tak.

Pravda vo svete upírov 2: Etiketa je povinná!!!

Medzi upírmi je etiketa jedinou konvenciou, ktorá udržuje celý systém pred degeneráciou na chaotickú miazmu polobohov spolu bojujúcich o dominanciu a tým vlastne zničujúcich vlastný systém. Etiketa je bubon, podľa ktorého celý systém mašíruje, a je požadovaná od každého člena spoločnosti. Konvencie tejto etikety sú diktované staršími, a preto reflektujú na principiálne staršie archaické primárne hodnoty. Filmy z obdobia 1850 sú perfektnými príkladmi na konania podľa takejto etikety a mali by byť absorbované každým hráčom a postavy by mali podľa toho konať.

Mylná predstava 3: Aj tak nie sú žiadne následky.

V modernej spoločnosti jeden očakáva, že ak sa neprispôsobí spoločenským konvenciám doby, aj tak sa toho veľa nestane a bude si žiť aj tak hodnotným životom, avšak s istými následkami. Ak si drzý bastard, je to tvoje právo, ale nebudeš mať žiadnych kamošov. Ak porušíš zákon, budeš (pravdepodobne) chytený a potrestaný. Ak nebudeš pracovať, budeš najskôr hladný. Tomuto rozumie takmer každý člen modernej spoločnosti. V RPG hrách mnohí takéto vnímanie reality strácajú. Postavy podľa nich môžu všetko v abnormálnych rozmeroch, ako sa im zachce, a následky sú redukované na My vs. Oni. Sociálne konvencie sú zrazu ignorované kvôli zisku osobnej prestíže a osobného zisku a v podstate si môžeš dovoliť, čo chceš, ak ti to kocka dovolí.

Pravda vo svete upírov 3: Vždy sú následky.

Vo svete upírov existujú následky na všetko a sú založené na nálade a názore dotyčného, ktorí stojí nad nimi, nad postavami, v sociálnom rebríčku. A títo dotyční lokálni diktátori nie sú práve osobami, ktoré sú milé, chápajúce potreby, dobrosrdečné, alebo osoby, ktoré by mali na mysli dobro svojich podriadených jedincov. Všetko, čo spravíš, bude mať nejaké následky a v tomto svete a systéme sú tieto následky určované v každom momente a každej minúte tými nad tebou a okolo teba a nie nejakými statickými a pomalými odosobnenými zákonmi.

Mylná predstava 4: Právo na život

Je zakázané zabiť niekoho takmer v každom sociálnom systéme, ktorý existuje, a dokonca vrahovia majú mnohokrát právo na život hoci ho niekomu zobrali a je to garantované zákonom. Toto je tak vžité v podvedomí, že hociaký akt vraždy, masovej vraždy, násilia, teroru, alebo dokonca aj vojny alebo násilného odsúdenia za zločiny vyvolá v spoločnosti siahodlhé diskusie a šok.

Pravda vo svete upírov 4: Smrť a vražda je pre život potrebná.

Život je lacná komodita, ktorá prichádza a odchádza tak ľahko ako ponožky. Nikto a nič nemá právo na život vo svete upírov. Hoci sa zdá, že jedna z tradícií hovorí o tom, že upíri nesmú náhodne zabíjať, popravde hovorí o tom, že právo na rozhodovanie o tom, kto zomrie, má elder, a kto je dotyčným elderom, záleží na regióne a okolnostiach. Najjednoduchšie je si to predstaviť takto – ty nesmieš zabiť svojich ľudí bez príčiny, ale my môžeme. Smrteľníci ani nevchádzajú do tejto rovnice a pre nich platí, že môžu byť zabití kedykoľvek a tak často, aby nebola porušená Maškaráda.

Mylná predstava 5: Všetci ľudia sú si rovní.

Práva, ktoré boli spomenuté vyššie, sú vo všeobecnosti prijaté ako koncepcia toho, že rovnosť je niečo, s čím sa narodí každá živá bytosť. Hoci každý s polovicou mozgu a párom očí vidí, že je to mylné myslenie, napriek tomu je to hlboko zakorenené v našom sociálnom systéme a riadi chod vecí. Muži a ženy si nie sú rovné, múdri a hlúpi si nie sú rovní, slabí a silní si nie sú rovní. A napriek tomu stále žijeme a sme na to pyšní, v spoločnosti kde sa klame hlúpym, slabým a chudobným, že sú rovnako dôležití ako tí na opačnej strane barikády.

Pravda vo svete upírov 5: Neexistuje rovnosť.

Čím si starší, tým si lepší, a to v každom smere. Čím viac si rešpektovaný a máš viac kontaktov, tým si lepší. Čím viac si vypočítavý a špekulatívny a čím viac si schopný prekrútiť situácie vo svoj prospech, tým si lepší. Celý sociálny systém upírov je založený na primárnom pochopení nerovnosti ako takej. Ak nie si starý, rešpektovaný, si bez kontaktov, nie si vypočítavý apod., tak si potom jedna veľká nula a nikto sa o teba nezaujíma.

Mylná predstava 6: Zlé správanie je výhoda.

Celý koncept tzv. záporného hrdinu je ďalšia mylná predstava našej spoločnosti. Zlé správanie, drzosť, vandalizmus, slabé sociálne návyky sú často považované za znaky tvrďasa a uznávanej osobnosti. A práve tieto charakterové črty hrdinovia modernej doby vykazujú a nie je to nič výnimočné alebo prekvapujúce. Dokonca to došlo tak ďaleko, že tí, ktorí majú dobré spôsoby, vedia sa správať a vykazujú spoločensky prijateľné chovanie a nebodaj ešte aj tancovať, sú považovaní za slabých, homosexuálov, úzkoprsých a dočkajú sa podobných spoločensky vžitých degradácií.

Pravda vo svete upírov 6: Zlé správanie ťa zabije!

V systéme, kde sa všetko riadi podľa etikety, byť neúctivým k svojim predstaveným znamená niečo ako trestný čin hodný popravy. A v systéme, kde je zobratie života na dennom poriadku (niečo ako na divokom západe, kde ste mohli zabiť hocikoho bez príčiny, ak ste boli rýchlejší), je niečo ako neúctivé správanie postačujúcim a vhodným dôvodom na zabitie vašej postavy. Riskujete tým život.

Mylná predstava 7: Upír je tiež len človek…

V modernej spoločnosti je zaužívané pravidlo, že čo sa začne, musí sa aj skončiť a hoci aktuálny proces dosiahnutia niečoho sa zvykne jemne líšiť, hlavné smery ako niečo dosiahnuť sú definované spoločnosťou a sú všeobecne známe. Ďalej tiež platí, že ak niečo chceš, musíš za to zaplatiť. Ako a čím, na to už musí každý prísť sám podľa situácie. Na to, aby si mal miesto, kde skloniť hlavu, máš možnosti ako priatelia, rodina, nájom, hypotéka apod. Toto pravidlo sa uplatňuje viac menej na každú živú bytosť na tejto planéte.

Pravda vo svete upírov 7: Pravidlá smrteľníkov pre upírov neplatia.

Upíri majú k dispozícií toľko ciest ako prežiť, že je pre nich irelevantné myslieť na to, ako na niečo zväzujúce a prioritné. Dominate, presence, blood-bond, podmanenie a dokonca aj likvidácia, alebo vražda sú všetko cesty, ktoré upír bez problémov uplatní, ak je to potrebné. Bežné potreby sú bezpredmetné pre upírov. Potrava, sídlo, peniaze… sú pre každého upíra detskými cieľmi. Doslova ma šokuje, ako mnohí hráči považujú za dôležité prejsť zložito procesom iba kúpy takého herného bytu. Asi najväčším nedorozumením je, že hráči si myslia, že musia upíri splynúť s ľuďmi vo všetkom. V ich živote. Ale musia si uvedomiť, že upíri sú mŕtvi. Nemajú vodičák, občiansky preukaz, nemajú bankový účet na ich mená, nepodpisujú kontrakty alebo lízingy, nemajú platenú prácu popri ľuďoch, nemajú poistenie v sociálnej alebo zdravotnej spoločnosti. Aspoň nie na svoje naozajstné mená. Ako náhle absorbuješ a aplikuješ túto realitu, zistíš a spýtaš sa, ako vlastne upír vie existovať v reálnom svete, kde tieto „veci„ znamenajú jedinú cestu ako niečo dosiahnuť. A ako náhle sa toto začneš pýtať ako hráč, začneš vidieť alternatívy pre upíra. Klamstvo, podvod, kradnutie, dominancia, otrokárstvo – toto sú cesty, po ktorých kráča upír, aby splnil svoje potreby. Nie miestna realitka a veľký účet v banke, toto nie sú cesty upíra, ako niečo dosiahnuť. Ak upír tieto cesty využíva, tak iba skrze ľudských poskokov a za komplexnou pavučinou podvodu, klamu, zásterky, ktorá im zaručuje anonymitu. A samozrejme chráni Maškarádu. To ale neznamená, že získanie týchto základných potrieb a vecí, má byť prehliadnuté. Znamená to, že dosiahnuť ich, ako to robia ľudia, je vyslovene irelevantné a smiešne.

Je ešte mnoho iných chýb a zlých chápaní rozdielov upíreho a ľudského života, ale tieto sú jedny z najzákladnejších a najzreteľnejších a spomedzi chýb najvážnejších. Dúfam, že po prečítaní tohto článku a pochopení rozdielov budete schopní zahrať upíra oveľa lepšie.

Tento příspěvek byl publikován dne 5. 5. 2009 (Úterý) v 11.32 v rubrice Praxe. Komentáře můžete sledovat přes RSS 2.0 kanál. Můžete zanechat komentář nebo trackback z vašeho webu.